Stavba domu s ohľadom na prírodné podmienky.

Allan Spiegel - interiérový konzultant, Villa Altona, Sollentuna (Švédsko)

Allan Spiegel vám neponúkne tipy architekta, ani vás nezahrnie technickými výrazmi. Ale vám bude rozprávať o tom akým procesom prešla stavba jeho vily, o obľúbených dizajnéroch, ktorí ho ovplyvnili, a o tom, aké sú dôležité otvorené priestory na stretnutia ľudí - srdcom každého domova je ale kuchyňa.

Allan je síce samouk, ako konzultant pre návrhy interiérov však spolupracuje s niektorými reštauráciami a hotelmi vo Švédsku. V roku 2011 ho poludňajšie prehľadávanie internetových stránok priviedlo k tomu, že investoval do jedinečného pozemku na predmestí mesta Sollentuna vo Švédsku. Išlo o riskantné rozhodnutie, ktoré ho zaviedlo do sveta architektúry a stavebných prác, a podmienky si určoval sám.

Pozemok, ktorý bol formovaný poslednou dobou ľadovou, sa vyznačuje jedinečnými topografickými znakmi. Na ňom začal Allan spolu s architektom a dvoma spolupracovníkmi, tvoriť rodinný dom „Villa Altona“. Dom, ktorý nezasahuje do prírody viac ako je to nutné, ale ktorý sa stáva jej súčasťou.

Čo vlastne znamená názov Villa Altona?
Altona je časť Hamburgu, odkiaľ pochádza moja rodina. A tiež je to názov mojej spoločnosti. Od začiatku tu bola myšlienka vytvoriť Altona 1 a potom postaviť viac domov, Altona 2 a 3 atď. Na splnenie tejto vízie zatiaľ neexistujú konkrétne plány. Pravdepodobne to bude viac domov.

Ste interiérový konzultant, ktorý väčšinou pracuje s nábytkom. Čo vo vás podnietilo myšlienku vybudovať celý dom?
Ak vyrábate skrinky, prečo by ste nemohli postaviť aj dom. Vždy sa môžete učiť. Všetko je možné, keď sa chce. Niekedy vám ľudia budú hovoriť: ‘To sa ti nepodarí urobiť‘. No ja som to zvládol. Podarilo sa mi to. Ak ste šikovní, dokážete sa naučiť čokoľvek. Učíte sa v priebehu procesu, z internetu alebo od iných ľudí.

Boli by ste postavili takýto dom, keby ste boli na inom pozemku, ako je tento?
Nie, takýto dom by to nebol. Tento dom je špecifický práve pre tento druh terénu. Prispôsobuje sa topografii krajiny a terénu. Dom je rozdelený na štyri úrovne, ktoré kopírujú prírodu. Základ domu je rozdelený na štyri časti a steny a tvar vily sa prispôsobujú terénu. V podobných prípadoch sa vo Švédsku na vyrovnanie terénu bežne používa dynamit, ale to sa mi nepáči. Namiesto toho som chcel stavať okolo terénu.

Trvalo vám jeden a pol roka, kým ste tento dom postavili od základu. Na dome nikdy nepracovali viac ako dvaja ľudia v tom istom čase. Ako ste vedeli, že ste hotoví? Mali ste pocit, že ste doma?
Okamžite som sa cítil doma. Nasťahovali sme sa sem, kým sme ešte pracovali na projekte. Na začiatku sme nemali dvere do kúpeľne, mali sme závesy. Neboli tu schody, takže sme používali rebríky. Už si neuvedomujem, kedy presne sme sa nasťahovali. Hneď od začiatku som sa tu cítil doma.

Vila sa nachádza v mestskom prostredí medzi rôznymi budovami. Je to akoby ste žili v oáze, kde sa mesto stretáva s lesmi. Dávate prednosť mestu pred vidiekom, alebo naopak?
Vybral som ti toto miesto, pretože je blízko k obom svetom a pretože Sollentuna je pekný kraj na život. Mám rád obidve prostredia, ale mesto mám radšej ako predmestie. V Sollentune sme sa usadili kvôli deťom a školám. Keby to bolo len na mne, býval by som buď v centre mesta, alebo by som sa viac obklopil prírodou.

Vaša práca sa točí okolo hotelov a reštaurácií – teda spoločenských priestorov. Ako sa to prenieslo do vášho domova?
Keď sa bežne pozriete na byty alebo domy, obývacia izba je vždy väčšia ako kuchyňa, a zvyčajne je tam aj jedáleň, ktorá takmer nikdy nepoužíva. Ale ak idete niekoho navštíviť, vždy nakoniec skončíte v kuchyni. Na večierku sú všetci stále v kuchyni. Vždy to tak je. Obývacia izba nepotrebuje rovnaký priestor ako kuchyňa. To je miestnosť, ktorú zvyčajne používate, keď ste sami alebo s rodinou. Kuchyňa je miesto, kde sa stretávame.

Bol to váš zámer pracovať s interiérmi reštaurácií?
Postupne som sa dostal k práci s týmto zameraním, ale myslím si, že veľká korelácia spočíva v tom, že ľudia, ktorí majú radi jedlo a pracujú s jedlom hovoria rovnakým jazykom. Tiež rád varím, a preto si dobre rozumieme.

Odkiaľ pochádza váš záujem o jedlo?
Moja rodina si jedlo vždy užívala. Matka vlastnila reštauráciu, a ja tiež na krátky čas. Keď som bol mladší, pracoval som na čiastočný úväzok v reštauráciách. A moja babička trávila celé dni pri varení. Hneď po raňajkách začala s prípravou obeda. Naozaj. Myslím si, že to je dôvod, prečo rozumiem chutiam a ako ich spájať.

Ako by ste opísali človeka nadšeného pre jedlo?
Väčšinou sú zábavní a temperamentní. Tešia sa z jedla a pitia, sú to spoločenské bytosti a väčšinou milí ľudia. Nie príliš okázalí.

Pre váš dizajn je charakteristický škandinávsky štýl. Váš dom a nábytok pôsobia ľahko a otvorene, čo nie je pre túto oblasť úplne bežné. Ako sa tu uplatňuje váš štýl?
Mám rád škandinávsky nábytok, ale v obytných priestoroch uprednostňujem španielsky dizajn. Myslím, že je jednoduchší a poetickejší ako ostatné. Pokiaľ ide o kancelársky nábytok, prikláňam sa k funkčnosti a uprednostňujem nemecký štýl. Typický dánsky retro štýl je veľmi krásny a populárny a pri svojej práci v reštauráciách ho hojne využívam, avšak osobne dávam prednosť španielskemu a nemeckému dizajnu.

Nikdy ste nepracovali v tradičnom kancelárskom prostredí, ktoré by malo na vás vplyv. V čom sa podľa vás líši váš pracovný proces a aj štýl, od štýlu ostatných ľudí, ktorí pracujú ako zamestnanci v kanceláriách?
Nikdy napríklad nespracovávam výkresy na počítači. Ručne si urobím pár výkresov a potom idem rovno do fázy prototypu. Vždy pracujem v plnej veľkosti. Iní pracujú s 3D výkresmi, no podľa mňa je to menšia zábava. S priamym prototypom môžete priamo vidieť, že "toto je príliš vysoké alebo príliš nízke", a som presvedčený, že je tento proces oveľa rýchlejší. V opačnom prípade budete tráviť čas vytváraním 3D modelu, ktorý v tejto fáze môže vyzerať naozaj pekne, no v reálnom živote to bude pôsobiť čudne, alebo naopak.

Zdá sa, že preferujete manuálny prístup k práci. Akú úlohu zohráva vo vašom živote technológia?
Myslím si, že technológia je skutočne dobrá, ak sa pozriete na stroje a výrobu v nábytkárskom dizajne. Ale áno, rád robím veci manuálne, aby som bol úprimný. Rád si pustím vinylovú platňu. Mám rád analógové procesy. V tomto zmysle som veľmi staromódny. Technológiu využívam len vtedy, keď varím; môj sporák, práčka, kuchynské prístroje. Potom počúvam Spotify.

Čo vás ďalej ovplyvňuje vo vašom živote a práci?
V tomto zmysle som dosť nudný. Mám rád prírodu a mám rád výrobné závody. Páči sa mi výroba a rád sa na ňu chodím pozerať. Kedykoľvek idem k novémi výrobcovi, vždy ich poprosím, aby mi ukázali svoje zariadenia. V podstate som ako dieťa. Ak majú zariadenie, ktoré som dovtedy nevidel, opýtam sa ich, či s ním môžem celý deň pracovať, aby som videl, ako do seba všetko zapadne. Podľa mňa je to veľmi zábavné.

Je pre vás dôležitejšia funkcia alebo krása?
Dôležitejšia je funkcia.

Prečo?
Pretože žijete vo funkcii. Samozrejme by malo existovať pekné a krásne prostredie, no ak žijete len v kráse, je nemožné viesť normálny život. Potom musíte stále niečo zaisťovať a dávať na správne miesto.

Máte rovnaký prístup aj k interiérom?
Áno, ale povedal by som, že funkcia je aj krása. Ak si napríklad vezmete stoličku, hlavné je, aby bola funkčná. Naozaj musíte začať pri tom, aby bola pohodlná. Zároveň musí byť odolná. Ak to dokážete skombinovať, ste veľmi dobrý výrobca nábytku. Existuje toľko stoličiek, ktoré vyzerajú dobre, no nie je príjemné sedieť na nich, avšak jediný dôvod, prečo ich používame, je, aby sa na nich dobre sedelo.

Čo je podľa vás škaredé?
Ak sa zaoberáte budovami a nábytkom, musíte do nich vložiť poctivosť a nepozerať sa len na to, aký je momentálne trend. Ak sa zameriame na reštaurácie, ide vždy o veľkú úlohu. Pri dlhodobejších projektoch, najmä v prípade zariaďovania nábytkom, treba rozmýšľať perspektívne. Nábytok, s ktorým pracujem, je veľmi drahý, takže ak ho kúpim, chcem, aby vydržal čo najdlhšie. Všetko musí mať svoj zmysel a to je dôležité.

Ako sa dá toto myslenie aplikovať na domy?
To isté platí pre domy. Ak máte dom z dvadsiatych rokov minulého storočia, najlepšie je úplne zachovať štruktúru tohto štýlu. Neupravovať rôzne miestnosti vzhľadom na rôzne obdobia, ale zachovať ich v súlade s dobou, v ktorej bol dom postavený. Čo sa týka nábytku, ktorý tam chcete umiestniť, môžete o niečo viac experimentovať s rôznymi obdobiami. Neexistuje škaredé obdobie.